NAJSVÄTEJŠIA TROJICA ROK C

Metodika užití / způsob užití

NAJSVÄTEJŠIA TROJICA ROK C

 

            Bratia, ospravedlnení z viery, žijeme v pokoji s Bohom skrze nášho Pána Ježiša Krista. Skrze neho máme vierou prístup k tej milosti, v ktorej zotrvávame, aj sa chválime nádejou na Božiu slávu. A nielen to: chválime sa aj súženiami, veď vieme, že súženie prináša trpezlivosť, trpezlivosť osvedčenú čnosť a osvedčená čnosť zasa nádej. A nádej nezahanbuje, lebo Božia láska je rozliata v našich srdciach skrze Ducha Svätého, ktorého sme dostali. (Rim 5,1-5)

 

            Keď český biblista Jan Heller rozmýšľal nad textom dnešného druhého čítania, vyjadril sa: „Zahanbujúca, klamná a lacná nádej sa ozýva hockde okolo nás vrátane kazateľníc a sú jej plné srdcia a kostoly. A je predovšetkým na nás, kazateľoch, aby sme sa zamysleli nad tým, či nie je „tovarom“ najčastejšie žiadaným, ale zároveň aj najčastejšie ponúkaným. Chceme sa páčiť ľuďom, chceme pôsobiť a získavať, a nie svedčiť o pravde horkej a tvrdej. Všimnite si, prosím, že hovorím „chceme“. Nijako sa z tohto pokušenia nevylučujem, viem o ňom a zápasím s ním. Často ráz veľmi nestatočne.

            Áno, všetci - na kazateľniciach i pod nimi - všetci by sme chceli počuť o Božom kráľovstve bez sebazaprenia, o Božej sláve bez kríža a Božích príbytkoch bez hrôzy smrti. Je to niečo podobné ako keď ťažko chorému nahovárame, že pozajtra už bude všetko dobré. Namiesto toho, aby sme ho viedli k viere v Božiu budúcnosť.“

            Veriť, že Ježiš za nás zomrel, aby nás od cesty kríža ušetril, je vskutku lacná a klamlivá nádej. On nás ale naozaj od mnohého ušetril – od strachu, že cesta kríža povedie do neznáma, do ničoty. Ušetril nás od duchovnej slepoty, uzdravil nás z nej, takže teraz už smieme, samozrejme, vo viere vidieť, kam cesta kríža – jeho i naša – vedie. Ale to neznamená, že cestou kríža už nebudeme musieť ísť.

            „Je to nanič kázeň – tak si pomysleli mnohí, ktorí ma počuli,“ priznáva na záver svojej úvahy Jan Heller. „Údajne týmito slovami iba do druhých bijem. Nádej vraj nedávam, neposilňujem, iba beriem. Ale ja pravú nádej brať nechcem. Ak vám niečo chcem zobrať, to je nenáročná nádej, ktorá si myslí, že sa zaobíde bez „umierania sebe“.“

            A akou je tá pravá nádej? Môžeme ju vnímať aj z príbehu Silvestra Krčméryho (1924-2013), katolíckeho disidenta, ktorý bol pre náboženskú činnosť zatknutý a vo väzení strávil spolu 14 rokov. Hovorí: „Bol som predvedený k advokátovi, obhajcovi, ktorého mi určili. Obhajca páchol alkoholom. Nielen eštebáci, ale aj títo ďalší herci z veľkého politického divadla si museli svoje svedomie otupovať alkoholom. Stále opakoval: „Nechajte to na mňa, dajte si poradiť! Ja najlepšie viem, ako to tu chodí! Nebráňte sa, tak dostanete len väčší trest, nič iné tým nedosiahnete!“ A ja mu na to: „Ale ja som sa nijakej velezrady nedopustil!“ „Na tom nezáleží,“ oponoval. „Pre vás je dôležité dostať menší trest, nič viac!“ „Ja ale nechcem menší trest,“ opakoval som mu. „Ja chcem pravdu!“

            Na súde som mal i ja možnosť predniesť svoju obhajobu. Predseda senátu sa víťazoslávne usmial a založil si ruky. Jeho gesto hovorilo: „Teraz si, chlapče, môžeš rečniť a hovoriť, čo chceš...“ Aj ostatní sa nudili, bavili, dávali najavo nezáujem, niektorí čítali noviny. Bol to typický cirkus, príznačný pre tú dobu.“

            Obhajoba Silvestra Krčméryho vošla do dejín ako jeden z najslávnejších prejavov proti komunizmu, predovšetkým jeho záverečné slová: „Nech žije Kristus Kráľ a jeho Cirkev! Vy máte v rukách moc, ale my máme pravdu! ... A pravda dosiaľ ešte vždy vstala i vstane z mŕtvych!“

            „Keď príde Duch pravdy, uvedie vás do plnej pravdy,“ čítame v evanjeliu dnešnej nedele. Kiež by sme mali odvahu žiť život z Božej ruky, a nie podľa vlastných ilúzií.

 

(zdroj: HELLER, J. 2012. Jak orat s čertem. Kázání. Praha: Kalich, 2012.)

Zpět na výpis

Kontaktovat uživatele, který materiál nahrál